Prečo som sa rozhodla založiť tento web?

Je pondelok ráno a s Laurou nás konečne prepúšťajú z pôrodnice. Huráááá, ideme domov! Lauru posadím do autosedačky. Ach jaj, nejako ju tam neviem zapnúť. Radšej si idem zavolať na pomoc sestričku, nech to na prvýkrát nepokašlem.

„A co já vím jak se to zapíná? Já nemám auto. To jste si měla maminko nastudovat!“ Hm, super, dík. Nakoniec teda na veľa príde a potiahne pásy, aby z tej sedačky malá nevyletela. A ideme domov.

No, a to je len začiatok. Takéto situácie nás v prvých dňoch stretávajú na každom kroku. Hneď doma sme dumali nad tým, ako ju z tej sedačky dostaneme. Potom sme ju uložili do postieľky. Tá jej však bola taká obrovská, že sa v nej skoro stratila. A vôbec sa jej v nej teda nepáčilo. Doma už ale s nami nebola ani táto milá sestrička a tak to vyzeralo, že si so všetkým nejako budeme musieť poradiť sami. Tak sme chvíľu improvizovali a prvé dni zvládli v duchu „how not to kill this baby“, prípadne „to fakt bábätká toto robia?“

Našťastie som hneď druhý deň po návrate domov dostala skvelý tip od kamarátky – čerstvej maminky:

„Já jsem si vždycky myslela, že to bude přirozené a netřeba si nic zjišťovat…  někdy prostě přichází nějaké komplikace, které jsou normální, ale jak o tom nevíš, tak to poprvé člověka dost překvapí.. například kojení – někdo to má velmi jednoduché, ale mě dost věcí překvapilo a mrzí mě, že jsem se na to nějak víc nepřipravila nebo nepoptala…takže už teď vím, že po příštím porodu si hned volám laktační poradkyni k nám… i jenom na to, aby mi ukázala techniky jak kojit, různé polohy atd…“

Presne! Problémy s kojením zatiaľ nemám, ale možno sa dostavia, tak predsa bude lepšie vedieť čo v takom prípade robiť, a aj otázok mimo kojenia mám spústu, tak snáď mi bude vedieť aj s tými poradiť…

A tak som si na doporučenie zavolala pani Soňu. A úprimne… nič lepšie som nemohla urobiť.

Za hodinu som sa dozvedela viac ako za tri dni v pôrodnici…

Vo štvrtok k nám zavítala pani Soňa, milá laktačná poradkyňa, predtým sestra na oddelení šestinedelia, s viac ako 30-ročnými skúsenosťami z práce s novorodencami a ich  bezradnými rodičmi.

Jednoduchými trikmi mi ukázala, ako upraviť polohy pri kojení, aby ma pri nich pekelne nebolel chrbát. Okrem kojenia sme prebrali ďalšie oblasti od spánku cez prechádzky, grganie a blinkanie až po to, ako sa zachovať v prípade potreby prvej pomoci. Ďalšie otázky mi zodpovedala takmer okamžite cez Whatsapp.

Tiež mi neuveriteľne dodala sebaistotu a vyvrátila niektoré odporúčania, ktoré som dostala v pôrodnici a úprimne mi prišli dosť nezmyselné, ale pre istotu som sa nimi riadila. A naviedla ma na cestu dôverovať svojej materskej intuícií a Laure. Pomohlo mi aj to, že som vedela, na koho sa v prípade núdze môžem obrátiť, čo som aj párkrát využila.

Nie je to len o mame… ale o otcov sa zaujíma málokto

Príchod bábätka je rovnaký záhul aj pre otca. Ten môže byť rovnako neistý a vystrestovaný ako mama. Veď aj jemu sa zmenil celý svet!

Okrem toho, že chce byť nápomocný, ale častokrát sám nevie ako, muž môže prechádzať počas šestinedelia vlastnými otrasmi. Zrazu príde niekto, kto naruší chod domácnosti, na ktorý bol zvyknutý. A zrazu sa musí s niekým deliť o svoju partnerku. A ten niekto je teda naozaj náročný a veľmi sa s nikým deliť nechce.

Otec chce pomôcť, ale niekedy má pocit, že to robí všetko zle. A tak to nechá na mamu, ktorá naňho často nemusí byť zrovna najpríjemnejšia, lebo jej ešte hrabe z hormónov.

Bohužiaľ je často všetka pozornosť, prípravné a podporné služby zamerané na mamy, a na otcov sa akosi zabúda. Tí v svojej novej roli môžu tiež tápať a nie je pre nich vôbec ľahké nájsť a požiadať o pomoc a podporu. Tak  im nezostáva nič iné, akurát sa posťažovať kamošom pri pive. Alebo aspoň poslať do hája svokru, ktorá prišla na návštevu. Ale nemusí to tak byť.

Ako sa pripraviť na nepripraviteľné

Aj keď sme sa na Lauru veľmi tešili a poctivo pripravovali, prvé dni nás teda dostali. A viem, že zďaleko nie sme jediní. Boli plné situácií a otázok, ktoré sme vôbec nečakali. A trvalo nám celkom dlho, kým sme na ne našli odpovede a riešenia. A veľa vecí sme sa dozvedeli až oveľa neskôr ako sme potrebovali.

Aj keď je skúsenosť neprenosná a všetci „prvorodičia“ si touto cestou musia prejsť sami,  existuje pár tipov, ktoré by im pomohli si ju aspoň trochu zjednodušiť a viac si prvé spoločné chvíle užiť. Lebo sú naozaj krásne a neopakovateľné.

A o nich bude tento web a blog.

V čom bude tento web a blog iný?

Tento web a blog bude o rodičovstve a o všetkom, čo k tomu patrí. Keďže som knihomoľ a analytik, informácie vychádzajúce z mojej skúsenosti budú väčšinou doplnené o odborné poznatky a dáta, väčšinou z viacerých zdrojov.

Na úvod zhrniem aspoň pár tipov, ktoré nám v prvých dňoch najviac pomohli (alebo by nám boli bývali pomohli):

  • Nebáť sa požiadať o pomoc a podporu – a vedieť kde ju hľadať
  • Nebáť sa priznať, že niečo neviem. Nikto nás na toto ťažké obdobie nepripravoval a nie je vôbec nič zlé na tom priznať si, že nevieme, ako na to. Pocit neistoty je normálny
  • Využiť dni pred príchodom bábätka na zbieranie informácií o tom, ako prvé dni môžu vyzerať a čo sa hodí vedieť – dostatok informácií a vlastný názor pomôže zorientovať sa v kvante protichodných informácií a pomôže byť odolný voči nevyžiadaným radám, ktoré budú prichádzať  zo všetkých strán
  • Rozprávať sa – otec si môže myslieť, že mama to všetko zvláda v pohode, pri tom to tak vôbec byť nemusí. Pomôže, keď si rodičia už pred príchodom dieťatka vyjasnia a odkomunikujú svoje predstavy, potreby a očakávania
  • Dať si voľno – neorganizovať návštevy, ak je to možné, otec by si mohol zobrať voľno v práci (podľa mňa aspoň dva týždne). Prvé spoločné chvíle sú veľmi dôležité a môžu upevniť (alebo naopak aj narušiť) vzťah
  • Venovať pozornosť sebe a vlastným pocitom a nebáť sa zdôveriť

A to najdôležitejšie:

  • Dôverovať vlastnej intuiícií – tej materskej a otcovskej – a nenechať si do toho príliš kecať
  • Dať bábätku svoju lásku a prítomnosť, aby sa na tomto svete cítilo bezpečne. To je to najdôležitejšie, čo mu môžete v prvých dňoch dať.
  • Deti nás sem prišli niečo naučiť. Skúsme im dôverovať a učme sa od nich
Mama malej Laury a nadšená podporovateľka prístupu informovaného, intuitívneho, rešpektujúceho a hlavne pohodového rodičovstva. Autorka webu “Chilled parenthood”, na ktorom zdieľa praktické tipy a triky, dáta a odborné poznatky o živote s novorodencom a batoľaťom, aby cesta čerstvých rodičov bola jednoduchšia. Viac o mne sa dozviete tu
Komentáře
  1. Vendula napsal:

    Je to takovy pokus-omyl a souboj mezi tim, co ti prijde spravne a co vykladaji „odbornici“. Nejvetsi kapitola je detsky spanek, rekla bych, na tom se zivi spousta lidi a doktori vykladaji casto nazory prevlecene za odborna doporuceni. Osobne mi nejvic pomahaji peer-support skupiny jako treba Beyond Sleep Training Project nebo Gentle Parent Unite, ikdyz i ty clovek musi brat s rezervou. A vubec nejlepsi je poridit si druhe dite – vsechno je tak 100x jednodussi a nazory ostatnich uz te pak vlastne nezajimaji, protoze uz vsechno vis nejlip:) Hodne stesti s blogem i s Laurou, budu sledovat!

    • Natália Križanová napsal:

      Díííky Vendy! A ano presne, pokus-omyl, jeste k tomu s tim, ze co jeden den fungovalo, dalsi uz nemusi 😀 ala kazdy si to nakonec nejak najde 🙂 a souhlas, ty peer / podporne skupiny mam taky rada 🙂 a dííky za tip! spanek to je kapitola 😀
      Mne celkove tyto temata az prekvapive moc zajimaji, takze je budu moc rada diskutovat 🙂
      Verim ze u druheho dítka to už je o hodne lepsi nez na poprve! Drzim palce at to jiz zvladate levou zadni a uzivate si to:) pozdravuji do Sydneeeey!!

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.