Prečo je lepšie byť dosť dobrým rodičom ako dokonalým rodičom

„A už Ti spadla? Neboj sa, spadne Ti!“ S týmito slovami „potešila“ moju kamošku, vtedy čerstvú mamu, iná kamarátka – „ostrieľaná“ mama. Vtedy sme sa na tom smiali a hovorili sme si: „Čožee?? Nám sa to určite nestane!“ Ale stalo sa… a koľkokrát! Podobne ako jedenie piesku, hliny z kvetináča, olizovanie záchodovej kefy a ďalšie detské výmysly, ktoré by dospelého ani nenapadli :) No a tiež sa nám stáva, že sa na naše malé naštveme a sme na ne nepríjemné a potom si to vyčítame. Prečo sme nedávali väčší pozor. Prečo sme neboli trpezlivejšie. Prečo sme nemali pevnejšie nervy a vybuchli sme…

My rodičia – a hlavne mamy – chceme byť perfektné. Veď predsa chceme dať svojím deťom len to naj naj naj. Správny pohyb, aby v dospelosti netrpelo skoliózou, edukatívne hračky, najzdravšie a vždy čerstvo navarené jedlo (aj keď sa naňho úplne vybodne :D), bombastický poriadok atď. A otcovia, tí musia mať skvelú prácu za dobrý peniaz a byť super otcom a pozorným partnerom.

Avšak ako rodičia vieme, že predstava dokonalého rodiča existuje akurát na Instagrame a realita bežného života je jej veľmi vzdialená. Taakže je na čase priznať si, že jediné, čo nám može priniesť hon za týmto ideálom, je frustrácia, hnev, nespokojnosť, upadajúce vzťahy a mizerné sebavedomie.

Ale nezúfajte, mám pre vás skvelú správu ;)
Vaše deti dokonalých rodičov nepotrebujú. Úplne im stačí, keď budete dosť dobrým rodičom. A práve naopak, bude to pre nich oveľa lepšie!

Ako vyzerá dosť dobrý rodič?

Poďme sa teda pozrieť na to, čo vlastne znamená byť dosť dobrým rodičom:

• „Dosť dobré rodičovstvo“ je základná koncepcia rodičovstva v detskej psychológii, ktorá je odvodená od práce D. W. Winnicotta, pediatra a detského psychoterapeuta, s cieľom podpory zdravých inštinktov normálnych rodičov
  a zdravých rodín.
  
  „Donald Winnicott bol presvedčený, že nie je reálne, ale ani prospešné očakávať od rodičov dokonalosť. Ak máme takéto očakávanie, podkopávame snahu veľkej väčšiny rodičov, ktorí sú vo všetkých praktických aspektoch dosť dobrí
  v napĺňaní potrieb dieťaťa…“ (zdroj: časopis Nebyť sám 3/2015 ).
  
  To znamená, že rodičia sú voči svojmu dieťaťu citliví, vrelí a empatickí, sú pre neho fyzicky a emocionálne dostupní a zodpovedne napĺňajú jeho potreby. Zabezpečujú mu výchovné prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne po fyzickej i emotívnej stránke, vytvárajú mu konzistentné hranice a podporujú jeho vývin.
  Byť dosť dobrým rodičom si vyžaduje schopnosť prispôsobiť sa spontánnym zážitkom dieťaťa.
  
• Koncept dosť dobrej matky hovorí, že matka sa snaží spočiatku plniť čo najviac potrieb novorodenca, keďže v tomto období je dieťa najbezbrannejšie. Avšak postupom času sa angažuje menej a menej, keďže schopnosť dieťaťa vysporiadať sa so zlyhaním sa zvyšuje. Čím je dieťa staršie (a zároveň skúsenejšie a lepšie vybavené do života), tým nižšia je miera angažovania matky v plnení jeho potrieb. To, že matka nesplní každú potrebu dieťaťa, v podstate pomáha dieťaťu privyknúť si na vonkajší svet a realitu.

Pre deti je obohacujúce, keď ich matky postupne zlyhávajú v tolerovateľnej miere pri starostlivosti o ne. Pomáha im to pri tom, aby sa naučili tolerovať frustráciu, s ktorou sa stretnú vo vonkajšom svete.

• Žiaden rodič nie je schopný v každom prípade naplniť potrebu dieťaťa z jeho pohľadu. Kľúčovou funkciou dosť dobrého rodičovstva je poskytnúť dieťaťu podporujúce (facilitujúce) prostredie umožňujúce dezilúziu, hnev a frustráciu dieťaťabez toho, aby sa zničila jeho chuť do života a schopnosť akceptovať realitu. Prežitím hnevu a frustrácie dieťaťu dosť dobrí rodičia umožnia, že sa s nimi naučí postupne pracovať.

Dosť dobrý rodič môže niekedy pociťovať negatívne emócie a nedôveru voči svojmu dieťaťu, a nemusí za ne cítiť vinu. 

A prečo je dobré byť dosť dobrým rodičom, a nie dokonalým rodičom?

„Dosť dobré rodičovstvo“ stojí v kontraste s „dokonalým“ rodičovstvom a uvedomuje si, že nie je možné byť vždy empatický, dostupný a okamžite prítomný.

Dieťa potrebuje skúmať svet, zažívať emóce vrátane tých negatívnych a naučiť sa s nimi pracovať a vysporiadať. Pre dokonalého rodiča môže byť ťažké tolerovať pocity nepohodlia, frustrácie alebo hnevu svojho dieťaťa. Snažia sa zabrániť tomu, aby ich dieťa prežívalo tieto ťažké emócie. Poskytujú tak svojmu dieťaťu malý priestor na vyjadrenie týchto negatívnych pocitov a reagujú preventívne na potreby dieťaťa, takže je malá šanca, že sa stanú frustrovanými. Ak sa ako dokonalý rodič snažíme všetky prekážky a frustrácie odstrániť dieťaťu z cesty, bránime mu tým vo vývoji, ktorý potrebuje. /zdroj: https://www.centreforperinatalpsychology.com.au/good-enough-parent//

Podľa Kataríny Runa dokonalým rodičovstvom tiež dávame dieťaťu mylnú predstavu o živote a robení chýb:

„Byť dokonalá matka totiž znamená, že ak neurobím niečo dobre, tak si to vyčítam a potrestám sa za to. Tým učíme naše deti, že zlyhanie je zlé a že treba všetko robiť na 100%. Ak to nezvládneš na 100%, nie je to dosť dobré. Chceme toto učiť naše deti? Že sa nemôžu mýliť, robiť chyby, opraviť sa po sebe? Koncept dokonalej mamy by sme mali vymeniť za dosť dobré mamu preto, lebo tým ukazujeme deťom, že v živote sú aj zlyhania a ako sa dá s nimi naložiť.“

Okrem toho, byť dokonalým rodičom si vyžaduje byť stále v strehu, čo je veľmi náročné a vyčerpávajúce. A keď sme vyčerpaní, je nakoniec len otázkou času, kedy niečo unikne našej pozornosti, a prichádza kruh vyčítania si a obviňovania seba alebo partnera.

„Keď máme na seba príliš vysoké očakávania, tak potom my ako rodičia sa v tom nemáme dobre lebo neexistuje, že ich splníme a potom sme frustrovaní a potom sme ešte horší, pretože sme vyčerpaní.“ (Kristína Ontková, mamagang)

Deti nepotrebujú dokonalých rodičov

Ako „good enough“ rodič si môžeme byť istí, že poskytujeme deťom to, čo potrebujú, a zároveň sa nestávame otrokom rodičovstva. Vďaka tomu tak máme viac času pre seba a partnera a priestor na to si (nielen) rodičovstvo užívať. (Viac tipov na to ako si nájsť alebo vytvoriť čas pre seba pre vás pripravujem v článku „Ako si spraviť z materskej dovolenku“ :))

Na to, aby boli naše deti spokojné, nemusíme byť zďaleka dokonalým rodičom – im úúúúplne stačí, aby sme boli „dosť dobrým rodičom“. A to, že sme dosť dobrým, je v ich očiach dokonalé :) nádhernú básničku o tom (v angličtine) napísala Maria Temany.

Verím, že vás zistenia z tohto článku potešili tak ako mňa :)

Zdroje: https://www.centreforperinatalpsychology.com.au/good-enough-parent/; časopis Nebyť sám 3/2015; Winnicott, D. W. 1953. Transitional objects and transitional phenomena; a study of the first not-me possession. Int J Psychoanal. 1953;34(2):89–97.